Pozri na mna, s vichrom cvalam, predo mnou uz hustne noc, je cas!
Pozri, blesky kalia moju zbran: dvojsecny, ostry mec zo Slova skuty mam,
na kridlach burky proti burke sam...
vpred a nikdy stat, dostihnut hrad, ten Bozi chram.

Mas vraj cas a nevies kam ist, ach, ako vahas!
Nasilie sa zmocni bran, Bozich bran, tak vstavaj, Ducha pros
a sam prijmi boj o Krv a Gral!
V dialke, tam, kde noc obtaca den a sero dusi svit je hrad!
Na siedmich vrchoch, tam sa skryva Kral: Sam tam brani Krv a Gral.
Krv, pre ktoru zit je maly dar.
Krv, poslednu nadej v risi Zla...
Slovo:
Ked sa Artus a jeho rytieri vratili z chramu, ozvalo sa dunenie,
sienou zablysol luc jasnejsi nez den
a vsetkych naplnila milost Ducha Svateho.
Potom vstupil Svaty Gral, zakryty a vzneseny
a nesmrtelna krasa sa rozliala na ich tvarach.
A vzdali Bohu chvalu.
Pozri na mna, s vichrom cvalam, je uz noc, len blesky ziaria v tmach!
Pozri: Burka zuri proti nam, pozdvihni proti nej mec, co mas:
dvojsecnu zo Slova skutu zbran.
On je s nami, ty a ja sme tu a s nim a vitaz bude z nas!
Mas vraj cas a nevies kam ist, ach, ako vahas!
Nasilie sa zmocni bran, Bozich bran, tak vstavaj, Ducha pros
a sam prijmi boj o Krv a Gral!